Starosta, po dedine behá pes!
Najčastejšie zavolá ustarostený občan práve vtedy, keď starosta odchádza z úradu na dôležitú poradu, rokuje na obecnom úrade s návštevou alebo sa pripravuje na zasadnutie obecného zastupiteľstva. Jedným slovom, je v časovej tiesni.
Keďže starosta tuší, že uvedený problém sa bude opakovať možno aj pravidelne, pokúsi sa celú záležitosť už na začiatku riešiť komplexne. Ako prvých zavolá poľovníkov a poprosí ich o pomoc. Títo odmietnu, pretože psa môžu odstreliť až dvesto metrov od posledného domu v dedine a v obci len vtedy, ak by očividne zúrivo napádal občanov, alebo bol besný. Pes odtrhnutý z reťaze, alebo malé šteniatko vyhodené z auta do tejto kategórie väčšinou nepatria. Ako druhé zavolá starosta do útulku v okresnom meste. Tam disponujú aj šarhom, ktorý psa odborne odchytí. Najskôr sa dozvie, že odchyt psov vykonávajú len v mestách, s ktorými majú zmluvu. Túto zmluvu má len okresné mesto, na uzavretie ďalšej zmluvy nie je vôľa a v tomto naliehavom prípade teraz ani čas, chýbajú personálne kapacity. Starosta sa teda ponúkne, že psa dá odviesť do útulku, len nech už nebehá po dedine. Na to obdrží odpoveď, že to po prvé stojí sto eur, a po druhé, momentálne žiadne zvieratá pre preplnenosť neprijímajú. Poslednou možnosťou je pre starostu veterinár. Telefonicky sa ho spýta, či psa môže "uspať". Veterinár najskôr vysvetlí, koľko to bude stáť /okrem poplatku za veterinárny úkon treba rátať aj s poplatkom pre kafilériu/, potom však ešte raz skúsi starostu obmäkčiť - veterinár je tiež lekár a chce psom v prvom rade pomôcť, nie ich zabíjať. Nakoniec sa to skončí tak, že starosta kŕmi na dvore obecného úradu odchyteného psíka krekrami, ktoré zobral svojmu vlastnému psovi a dúfa, že niekto psíka pritúli. Niektorí starostovia chovajú takýchto odchytených psíkov doma. V podaktorých dedinách by si však mohli pomaly otvoriť súkromný útulok. Ktovie, možno by bol po skončení funkčného obdobia dostatočným zdrojom obživy.
/prevzaté z Obecných novín/