8. máj – Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca
8. mája si na Slovensku pripomíname Deň víťazstva nad fašizmom a je to aj Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Vyhlásený bol na počesť výročia narodenia zakladateľa Červeného kríža – Henryho Dunanta /8. Máj 1828 v Ženeve/.
Myšlienka založiť humanitárnu organizáciu sa zrodila v hlave H. Dunanta počas obchodnej cesty, keď sa stal svedkom tragického osudu 40.000 vojakov, ktorí zostali ležať mŕtvi alebo ranení po bitke pri Solferine medzi rakúskou a francúzsko-talianskou armádou /24.6.1859/. Henry Dunant sa snažil týmto úbožiakom za pomoci miestnych žien pomôcť a čo najviac z nich zachrániť. Vtedy sa rozhodol vytvoriť dobrovoľnícku organizáciu, ktorá bude pomáhať raneným na bojiskách a ktorá bude dobrovoľníkov na toto poslanie pripravovať. Myšlienka sa mu podarila zrealizovať vytvorením Stáleho Medzinárodného výboru na pomoc raneným, tzv. Výboru piatich v roku 1863. Výbor usporiadal v Ženeve 26.-29. 10.1893 prvú medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zišli delegáti 16 európskych štátov a prijali rezolúciu, v ktorej sa zaviazali pripravovať dobrovoľných ošetrovateľov na pomoc raneným v bojoch. Do medzinárodného práva vstúpili ich zámery v r. 1864 prijatím Prvého ženevského dohovoru. V priebehu histórie bol Červený kríž iniciátorom ďalších medzinárodných dohovorov, ktoré postupne rozšírili okruh chránených osôb, zakázali používanie istých druhov zbraní /dusivé, otravné, či bakteriologické/. Na diplomatickej konferencii v r. 1949 sa prijali nové Ženevské dohovory, ktoré sú platné dodnes a tvoria základ medzinárodného práva. Naposledy boli tieto Dohovory doplnené v r. 1997 o zákaz používania protipechotných mín.
Červený kríž je v súčasnosti svetová organizácia združujúca v Medzinárodnej federácii ČK a ČP 186 národných spoločností s 250 miliónmi členov. Spoločným znakom organizácie je červený kríž v bielom poli /obrátený znak švajčiarskeho národného znaku/ a od r. 1980 používajú moslimské krajiny aj znak červeného polmesiaca v bielom poli. Všetky národné spoločnosti ČK a ČP musia dodržiavať spoločné pravidlá: musia pôsobiť v nezávislom štáte, v ktorom rešpektujú ich vlády Ženevské dohovory.
Slovenský Červený kríž /SČK/ je od r. 1993 nástupcom Československého Červeného kríža na slovenskom území. ČSČK vznikol 1.2.1919 v Prahe z iniciatívy Alice Masarykovej, dcéry prvého československého prezidenta a táto sa stala jeho prvou predsedníčkou. Prvé zmienky o činnosti červeného kríža na našom území sú však datované už od druhej polovice 19. storočia a hovoria o sociálnej pomoci sirotám, vdovám, invalidom a o organizovaní ošetrovateľských kurzov a ošetrovaní ranených vo vojne. Prvá svetová vojna bola veľkou skúškou pre červený kríž v spoločnosti krajín „Svätej maďarskej koruny“. Dobrovoľné sestry a lekári ČK pracovali v desiatkach nemocníc, lazaretov, členovia organizovali zbierky na pomoc obyvateľstvu. Po I. svetovej vojne a vzniku ČSR Československý Červený kríž zriadil Divíziu pre Slovensko, jej sídlom bol najprv Trenčín, neskôr Bratislava a na r. 1924-1939 Turčiansky Svätý Martin. Prvým riaditeľom Divízie bol MUDr. Ján Blahoslav Kraicz. História ČK je spätá s mnohými významnými osobnosťami tej doby: Martin Kukučín /MUDr. Matej Bencúr/, Milan Hodža, P.O. Hviezdoslav, Janko Jesenský, Ivan Krasko, Martin Rázus, Elena Maróthy Šoltésová, Ľudmila Podjavorinská, Ivan Stodola, Vavro Šrobár a ďalší. Po vypuknutí II. svetovej vojny bol ČSČK násilne zlikvidovaný, viacerí predstavitelia boli uväznení i popravení, väzení zahynul aj posledný predseda ČSČK MUDr. Vladimír Haering. Na Slovensku začala pôsobiť Spoločnosť Slovenského Červeného kríža s Hlavným stanom v Bratislave. V zahraničí pracoval aj exilový Československý Červený kríž. Ani počas II. svetovej vojny sa Červený kríž nespreneveril svojmu pôvodnému poslaniu – dobrovoľníci pod jeho vedením budovali ženské a mužské zdravotnícke pohotovostné jednotky, vychovávali diplomované a dobrovoľné sestry ČK. Vo vedení Spoločnosti sa vystriedali prof. Dr. František Valentin, JUDr. Martin Sokol a MUDr. Fedor Skotnický. ČK zriaďoval ošetrovne, na železničných staniciach občerstvovacie stanice. Najväčšie hrdinstvo preukázali poľné ošetrovateľky, ktoré pomáhali účastníkom SNP. Ani oslobodenie v r. 1945 neprinieslo ihneď úľavu pre krajinu. Vojna za sebou zanechala tisíce sirôt, vojnových invalidov, vdov. Závody boli zničené, alebo prerobené na vojnovú výrobu a v krajine chýbalo všetko. Pomocnú ruku podalo zahraničie, ktoré cez ČK na Slovensko posielalo obrovské množstvo potravín, liekov, šatstva. Pomohol najmä Americký ČK, ktorý poslal nielen potraviny, ale i prepotrebné sanitky. Územím prechádzali tisícky vojakov, utečencov, ľudia hľadali svojich príbuzných – aj tu ČK obetavo pomáhal štátnej správe. Povojnové roky až do r. 1945 boli v znamení obnovy hospodárstva krajiny a pre členov ČSČK boli výzvou na budovanie stálych ambulancií zdravotníckej starostlivosti, prípravu zdravotníckych pracovníkov, boj proti infekčným chorobám, TBC. Významným počinom tej doby bolo založenie Školskej zdravotnej služby, ktorá zaviedla zdravotnú evidenciu všetkých žiakov a prispela k včasnému podchyteniu mnohých chorôb a zníženiu dovtedy vysokej detskej úmrtnosti. Február 1948 znamenal nutne prelom v postavení a činnosti ČSČK. ČSČK sa stal súčasťou Národného frontu. Mnohé činnosti zredukoval, pretože nebolo v súlade s komunistickou ideológiou „pomáhať chudobným“ a to viac sa sústredil ČSČK na organizovanie náborov darcov krvi a výučbu prvej pomoci. K svojej pôvodnej podobe sa vrátil ČK na Slovensku po r. 1989.
Od r. 1993 pôsobí na Slovensku národná spoločnosť Slovenského Červeného kríža – ustanovujúci zjazd bol 8. a 9. 5.1993 v Prešove a Medzinárodný výbor ČK ju uznal 25.8.1993 v Birminghame. Základnými článkami organizácie sú Miestne spolky SČK. SČK plní úlohy v zmysle zákona o SČK, venuje sa najmä výučbe obyvateľstva k prvej pomoci, náboru darcov krvi a oceňovaniu mnohonásobných darcov krvi, pomáha obyvateľstvu počas mimoriadnych udalostí /prírodných katastrof/, poskytuje sociálne služby. Napriek tomu, že základné princípy ČK sú staré takmer 150 rokov sú stále aktuálne /sú to: ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, jednotnosť a univerzálnosť/. Červený kríž vo svete i na Slovensku ich bude aj naďalej presadzovať v záujme zrovnoprávnenia a zlepšenia života všetkých ľudí na svete.